Život Prešova
online
online
A. Jakovlev, kľúčový architekt perestrojky, zomrel pred 10 rokmi
18.10.2015 Celý región
Moskva/Bratislava 18. októbra (TASR) - Ruský ekonóm a politik Alexander Jakovlev, pokladaný za kľúčového architekta perestrojky v bývalom Zväze sovietskych socialistických republík (ZSSR), zomrel pred desiatimi rokmi 18. októbra.
Jakovlev, ktorý vstúpil do politbyra Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ) v polovici 80. rokov 20. storočia, stál na čele úsilia Michaila Sergejeviča Gorbačova, pod ktorého vedením sa začala reformná politika prestavby (perestrojka) a otvorenosti (glasnosť) v bývalom ZSSR a zohral významnú rolu pri snahách o liberalizáciu spoločnosti a odhalenie zločinov sovietskeho režimu z minulosti.
Alexander Nikolajevič Jakovlev sa narodil 2. decembra 1923 v dedine Koroľovo vo volžskej Jaroslavlianskej oblasti. Počas bojov v druhej svetovej vojne utrpel v roku 1943 ťažké zranenia. Vyštudoval históriu na Jaroslavlianskej univerzite a stal sa kádrom KSSZ.
V rokoch 1973-1983 pôsobil ako sovietsky veľvyslanec v Kanade, kde sa v roku 1982 po prvý raz stretol s Gorbačovom, ktorý krajinu navštívil ako člen politbyra.
Bola to strhujúca schôdzka rovnako zmýšľajúcich ľudí, spomínal Jakovlev v rozhovore pre americkú tlačovú agentúru v roku 1995. Keď sa Gorbačov stal v roku 1985 generálnym tajomníkom Ústredného výboru (ÚV) KSSZ, Jakovleva rýchlo ustanovil na dôležité stranícke posty. V roku 1987 sa Jakovlev stal riadnym členom politbyra povereným ideologickými otázkami.
Práve Jakovlev významne prispel k úsiliu Gorbačova o slobodu tlače. Odrážal útoky konzervatívneho krídla strany, soptiaceho nad mediálnymi správami odhaľujúcimi Stalinove čistky a iné zločiny komunizmu. Inicioval odhalenie tajného paktu Sovietskeho zväzu s nacistickým Nemeckom z roku 1939, ktorý pripravil pôdu pre sovietsku anexiu pobaltských krajín Estónska, Litvy a Lotyšska. Aktívne tiež prispel ku Gorbačovovej snahe o politickú reformu, ktorá postupne obmedzovala postavenie komunistickej strany a podporovala rozvoj vznikajúcich liberálnych strán. On sám sa v roku 1995 stal predsedom Ruskej sociálnodemokratickej strany, vo funkcii bol do roku 2000.
Po rozpade bývalého ZSSR Jakovleva ustanovili za predsedu komisie pre rehabilitáciu obetí sovietskej politickej represie. Komisia do roku 2000 rehabilitovala viac ako štyri milióny ľudí, z ktorých 800.000 bolo v tom čase ešte nažive.
V roku 2000 vyvolal Jakovlev pozornosť sveta tvrdením, že švédskeho diplomata Raoula Wallenberga zastrelili v ústredí sovietskej tajnej polície v roku 1947. Wallenberg pomohol pred koncom druhej svetovej vojny zachrániť tisíce Židov v Maďarsku, zmizol však po obsadení krajiny sovietskou Červenou armádou.
Na spomienkovom akte v poľskej Varšave 16. apríla 2005 pri príležitosti 65. výročia masakry v Katynskom lese, kde vojaci ruskej tajnej služby v apríli a máji roku 1940 popravili približne 22.000 poľských dôstojníkov, kňazov a intelektuálov, sa Alexander Jakovlev vyjadril, že Katyň je pre Rusko hanbou stalinistického režimu.
Alexander Nikolajevič Jakovlev zomrel 18. októbra 2005 v Moskve vo veku 81 rokov.
Jakovlev, ktorý vstúpil do politbyra Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ) v polovici 80. rokov 20. storočia, stál na čele úsilia Michaila Sergejeviča Gorbačova, pod ktorého vedením sa začala reformná politika prestavby (perestrojka) a otvorenosti (glasnosť) v bývalom ZSSR a zohral významnú rolu pri snahách o liberalizáciu spoločnosti a odhalenie zločinov sovietskeho režimu z minulosti.
Alexander Nikolajevič Jakovlev sa narodil 2. decembra 1923 v dedine Koroľovo vo volžskej Jaroslavlianskej oblasti. Počas bojov v druhej svetovej vojne utrpel v roku 1943 ťažké zranenia. Vyštudoval históriu na Jaroslavlianskej univerzite a stal sa kádrom KSSZ.
V rokoch 1973-1983 pôsobil ako sovietsky veľvyslanec v Kanade, kde sa v roku 1982 po prvý raz stretol s Gorbačovom, ktorý krajinu navštívil ako člen politbyra.
Bola to strhujúca schôdzka rovnako zmýšľajúcich ľudí, spomínal Jakovlev v rozhovore pre americkú tlačovú agentúru v roku 1995. Keď sa Gorbačov stal v roku 1985 generálnym tajomníkom Ústredného výboru (ÚV) KSSZ, Jakovleva rýchlo ustanovil na dôležité stranícke posty. V roku 1987 sa Jakovlev stal riadnym členom politbyra povereným ideologickými otázkami.
Práve Jakovlev významne prispel k úsiliu Gorbačova o slobodu tlače. Odrážal útoky konzervatívneho krídla strany, soptiaceho nad mediálnymi správami odhaľujúcimi Stalinove čistky a iné zločiny komunizmu. Inicioval odhalenie tajného paktu Sovietskeho zväzu s nacistickým Nemeckom z roku 1939, ktorý pripravil pôdu pre sovietsku anexiu pobaltských krajín Estónska, Litvy a Lotyšska. Aktívne tiež prispel ku Gorbačovovej snahe o politickú reformu, ktorá postupne obmedzovala postavenie komunistickej strany a podporovala rozvoj vznikajúcich liberálnych strán. On sám sa v roku 1995 stal predsedom Ruskej sociálnodemokratickej strany, vo funkcii bol do roku 2000.
Po rozpade bývalého ZSSR Jakovleva ustanovili za predsedu komisie pre rehabilitáciu obetí sovietskej politickej represie. Komisia do roku 2000 rehabilitovala viac ako štyri milióny ľudí, z ktorých 800.000 bolo v tom čase ešte nažive.
V roku 2000 vyvolal Jakovlev pozornosť sveta tvrdením, že švédskeho diplomata Raoula Wallenberga zastrelili v ústredí sovietskej tajnej polície v roku 1947. Wallenberg pomohol pred koncom druhej svetovej vojny zachrániť tisíce Židov v Maďarsku, zmizol však po obsadení krajiny sovietskou Červenou armádou.
Na spomienkovom akte v poľskej Varšave 16. apríla 2005 pri príležitosti 65. výročia masakry v Katynskom lese, kde vojaci ruskej tajnej služby v apríli a máji roku 1940 popravili približne 22.000 poľských dôstojníkov, kňazov a intelektuálov, sa Alexander Jakovlev vyjadril, že Katyň je pre Rusko hanbou stalinistického režimu.
Alexander Nikolajevič Jakovlev zomrel 18. októbra 2005 v Moskve vo veku 81 rokov.
0
www.ZIVOTPO.sk
